Dr. Peter David Beter — Audio list č. 15
Úplný slovenský preklad

ÚPLNÝ SLOVENSKÝ PREKLAD

Redakčná poznámka

Tento text je verným prekladom historickej nahrávky. Zachováva autorov hlas, dobovú terminológiu, citácie, lokality a súradnice. Závažné obvinenia, konšpiračné výklady, opisy tajných zbraní a vojenské predpovede sú tvrdeniami autora a nie sú týmto prekladom prezentované ako overené fakty.

Úvod

Dobrý deň, priatelia, tu je Dr. Beter. Dnes je 2. augusta 1976 a toto je môj mesačný AUDIO LIST® č. 15.

Každé vydanie mesačného AUDIO LISTU zvyčajne nahrávam približne v polovici mesiaca alebo neskôr, no tento mesiac musím vzhľadom na naliehavosť toho, čo vám musím povedať, urobiť výnimku.

Pred troma mesiacmi som v mesačnom AUDIO LISTE č. 12 odhalil údajný spoločný rockefellerovsko-sovietsky plán PRVEJ JADROVEJ VOJNY, ktorá sa mala viesť najmä na americkej pôde. Na tej páske som odhalil aj existenciu supertajnej „jadrovej bezpečnej zóny“ — pásu cez hornú polovicu kontinentálnych Spojených štátov a dolnú časť Kanady medzi 40. a 50. stupňom severnej zemepisnej šírky, v ktorom sa podľa tajných dohôd štyroch bratov Rockefellerovcov so sovietskymi spojencami nemal uskutočniť jadrový útok.

To, že štyria bratia berú dohodu veľmi vážne, má dokazovať skutočnosť, že prakticky opustili slávne rockefellerovské sídla v Pocantico Hills v štáte New York a svoje tajné dokumenty a ďalšie aktíva presunuli do iných domov na ostrovoch Mount Desert a Bartlett pri pobreží štátu Maine, priamo uprostred jadrovej bezpečnej zóny. Práve dnes Nelson Rockefeller hostil novinárov v Seal Harbor na ostrove Mount Desert. V AUDIO LISTE č. 12 som však tiež uviedol, že čoraz viac správcov hlavných nadácií kontrolovaných Rockefellerovcami, prostredníctvom ktorých Rockefellerovci podľa autora ovládajú hospodárstvo a vládu, má rastúci strach, že ich program JEDNÉHO SVETA zišiel z koľají.

Počas viac než 50 rokov sa bohatstvo a moc západného sveta, najmä Spojených štátov, podľa autora odčerpávali v nepretržitej transfúzii na umelé posilňovanie Sovietskeho zväzu. Teraz však čoraz jasnejšie vidia, že otvorili Pandorinu skrinku a ako hrozný slepý koniec ich zákulisnej kontroly nad naším národom sa približuje sovietska zrada.

Hneď nasledujúci mesiac som v AUDIO LISTE č. 13 odhalil údajnú sovietsku jadrovú zbraň vo vodách pri vstupe do Seal Harbor v štáte Maine, pripravenú na sovietsky rozkaz zničiť letné domy Davida a Nelsona Rockefellera. A len pred dvoma týždňami som v júlovom AUDIO LISTE č. 14 odhalil v amerických teritoriálnych vodách nielen tri ďalšie bomby, ale aj desať jadrových rakiet krátkeho doletu odpaľovaných spod vody, z ktorých každá mala viacero hlavíc.

Teraz sa podľa autora nachádzame v zovretí grotesknej reprízy smrteľnej sovietskej raketovej krízy roku 1971, ktorú som odhalil a opísal v AUDIO LISTE č. 14. Tak ako vtedy, naši vodcovia vám o nej nehovoria ani slovo, no tentoraz je sovietska hrozba oveľa väčšia a bezprostrednejšia než v roku 1971. Sovietsky zväz podľa autora pripravuje ničivý celosvetový prekvapivý námorný útok, ktorý ďaleko presahuje aj obrovskú hrozbu odhalenú minulý mesiac. Najmenej 25 štátov sveta teraz môže byť kedykoľvek, keď si Sovieti zvolia, prekvapivo napadnutých raketami odpaľovanými spod vody a bombami umiestnenými sovietskym námorníctvom.

Od nahrania AUDIO LISTU č. 14 uplynuli dva týždne. Vtedy som vyzval Zbor náčelníkov štábov Spojených štátov, aby primerane zakročil proti smrteľným sovietskym útočným jadrovým zbraniam v našich teritoriálnych vodách, a prisľúbil som plnú spoluprácu. Moja výzva a ponuka pomoci boli priamo odovzdané príslušným predstaviteľom. Do tejto chvíle som však nedostal ani jediné slovo oficiálnej odpovede na obvinenia, výzvu alebo ponuku pomoci.

Zbor náčelníkov štábov bol podľa autora upovedomený o konkrétnych agresívnych činoch Sovietskeho zväzu, ktoré ohrozujú mier a bezpečnosť Spojených štátov — o rozmiestnení útočných jadrových zbraní na strategických miestach v amerických teritoriálnych vodách. Pokiaľ viem, doteraz neurobil nič, aby našiel, nieto ešte zničil, ktorúkoľvek z bômb či rakiet odhalených minulý mesiac, dokonca ani raketu pri Pearl Harbore na Havaji, ktorej polohu som uviedol navigačnými súradnicami.

Kým táto nečinnosť trvá, Zbor náčelníkov štábov podľa autora nechráni lodnú dopravu ani životne dôležité námorné komunikačné trasy, neudržiava všeobecnú námornú prevahu v našich vodách a nechráni kľúčové námorné základne a majetok. Hrubo a nepretržite tak porušuje hlavu 10 Zákonníka Spojených štátov a smernicu ministerstva obrany č. 5100.1, ktorá stanovuje funkcie a zodpovednosti ozbrojených síl. Čo to znamená? Sú náčelníci štábov natoľko uväznení a izolovaní rockefellerovským agentom Henrym Kissingerom, že už nemôžu plniť svoju povinnosť?

Priatelia, akú nádej máme, keď nás naši najdôveryhodnejší a najváženejší civilní i vojenskí vodcovia sklamú pre zradu a strach? Odpoveďou je, že naša vláda nie je jediná, ktorá čelí tejto strašnej sovietskej hrozbe, a preto som informácie odovzdal aj iným vládam. Kým vláda Spojených štátov sedí ochromená strachom a údajnou rockefellerovskou zradou, iné vlády konajú. Mojím vlastným úsilím je Sovietov pripraviť o rozhodujúci prvok prekvapenia, od ktorého závisí úspech celosvetového námorného útoku.

Dnes chcem hovoriť o týchto troch témach:

Téma č. 1 — ROCKEFELLEROVSKÉ ZAPREDANIE AMERIKY SOVIETSKEMU ZVÄZU

Téma č. 2 — SOVIETSKA STRATÉGIA PREKVAPIVÉHO NÁMORNÉHO ÚTOKU V PRVEJ JADROVEJ VOJNE

Téma č. 3 — CELOSVETOVÉ ROZMIESTNENIE SOVIETSKYCH PODMORSKÝCH RAKIET A BÔMB

Téma č. 1 — Rockefellerovské zapredanie Ameriky Sovietskemu zväzu

Začiatkom jesene 1938 sa konala medzinárodná konferencia o Hitlerovej požiadavke, aby Československo odstúpilo Nemecku Sudety s početným nemeckým obyvateľstvom. Tretia ríša sa roky po zuby zbrojila v otvorenom rozpore s Versailleskou zmluvou, no západní spojenci zo strachu, že Hitlera urazia, nič neurobili. Pred Československom bolo pod zámienkou rasových väzieb, podobných tým v Sudetoch, anektované Rakúsko. Spojenci neurobili nič ani vtedy a teraz Británia a Francúzsko súhlasili aj s Hitlerovou anexiou Sudet.

Dňa 30. septembra 1938 sa osud obyvateľov československých Sudet rozhodol bez ich účasti podpísaním neslávne známej Mníchovskej dohody. Uprostred všeobecnej úľavy bol vyhlásený „mier pre našu dobu“, no o necelý rok, 1. septembra 1939, sa Hitlerovým vpádom do Poľska začala druhá svetová vojna.

Pred niečo vyše rokom, 30. júla 1975, bola podľa autora podpísaná nová mníchovská dohoda. Helsinský záverečný akt podpísalo 35 štátov a spečatil osud sovietskych satelitov vo východnej Európe ako stabilný vzťah, ktorý vysokí predstavitelia ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov označili za „organický a trvalý“. Všeobecná chvála takzvaného „ducha Helsínk“ nás uisťovala, že uvoľnenie napätia funguje a všetko je v poriadku.

Sústavne zrýchľované sovietske zbrojenie však zdvojnásobilo tempo, údajne v jasnom rozpore so zmluvami SALT, ktoré zakazujú také významné nové zbrane, akou je obrovská sovietska medzikontinentálna raketa SS-19, práve zavádzaná do výzbroje. Vojenská prevaha, ktorú kedysi mali Spojené štáty, bola počas uplynulých desiatich rokov systematicky a zámerne oslabovaná, vždy s výhovorkou, že keby sme sa jednostranne neodzbrojovali po etapách, Rusko by to mohlo považovať za provokáciu.

Sovietske zbrojenie sa medzitým opakovane zväčšovalo až do bodu, keď štáty na celom svete prejavujú rastúce znepokojenie nad vojenskými prípravami presahujúcimi všetko, čo by sa ešte dalo chápať ako sebaobrana. Situácia je taká hrozivá, že čoraz viac štátov, ktoré predtým mlčali, aby neurazili Sovietsky zväz, dnes bije na poplach. V máji 1976, keď som nahrával AUDIO LIST č. 12 o rastúcich obavách niektorých správcov hlavných rockefellerovských nadácií zo sovietskej zrady, začali silnieť aj verejné obavy zo sovietskych vojenských úmyslov.

Dánsky minister zahraničných vecí K. B. Andersen bol napríklad 9. mája 1976 citovaný v súvislosti s cvičeniami Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy v susedstve takto:

„Vojenská činnosť v posledných rokoch bola väčšia, než je potrebné na obranné účely. Je väčšia, než je rozumné v duchu Helsínk.“

Dánov znepokojovali najmä obojživelné vyloďovacie cvičenia na pobreží Baltu, ktoré sa približovali k Dánsku ovládajúcemu úžiny vedúce z Baltického do Severného mora.

O týždeň neskôr, 16. mája 1976, rastúce dánske obavy zopakoval západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher, podľa ktorého sa Sovietsky zväz vyzbrojuje nad rámec obranných potrieb a vytvára nebezpečenstvo pre bezpečnosť Európy.

V rovnakom čase na opačnej strane sveta Japonci čoraz hlasnejšie vyjadrovali vážne znepokojenie nad sovietskou vojenskou eskaláciou. Od začiatku roku 1976 dramaticky vzrástla sovietska námorná a letecká činnosť v blízkosti Japonska vrátane častých vzletov stíhacích lietadiel, početných narušení japonského vzdušného priestoru sovietskymi lietadlami a ponorkových cvičení tesne pri Japonsku.

Koncom mája sa k rovnakej téme pridala Veľká Británia. Britský minister zahraničných vecí Anthony Crosland 26. mája 1976 povedal ministrom Organizácie centrálnej zmluvy, citujem:

„Nemôžeme ignorovať dôkazy, ktoré vidíme vlastnými očami. Práve počas rokov, keď Sovietsky zväz presadzoval uvoľnenie napätia, sme boli svedkami sústavného budovania sovietskych ozbrojených síl.“

Varovania vodcov ďalších krajín neutíchli. Austrálsky premiér Malcolm Fraser oprávnene kritizoval uvoľnenie napätia ako ilúziu, ktorou Sovietsky zväz zakrýva imperialistické plány. Červená Čína, v tom čase ťažko oslabená ničivými zemetraseniami, vyjadrila obavy z nedávneho posilnenia ruských pozemných a vzdušných síl pozdĺž svojej severnej hranice. A iba pred troma dňami, na prvé výročie Helsinskej dohody, Margaret Thatcherová, líderka britskej Konzervatívnej strany, zopakovala svoje varovania zo začiatku roka pred skutočnou a rastúcou hrozbou Sovietskeho zväzu.

Tu v Spojených štátoch sú podľa autora všetky pokusy vysloviť podobné varovania potláčané, tlmené a rozptyľované. Predseda Zboru náčelníkov štábov generál George S. Brown nedávno odhalil, že hoci by americká Tichomorská flotila mala udržať otvorené námorné trasy na Havaj a do jeho okolia, citujem:

„Pre nedostatok vojnových lodí nebude flotila schopná chrániť námorné trasy do západného Tichomoria.“

Náčelník námorných operácií admirál James L. Holloway zašiel ešte ďalej a vyhlásil, že americké vojnové lode dnes pôsobia v Japonskom mori iba preto, že ich sovietska Tichomorská flotila toleruje. Niet divu, že sa Japonci obávajú. Najpochmúrnejší odhad však možno podal bývalý admirál Elmo Zumwalt, ktorý otvorene tvrdí, že Spojené štáty dnes nemôžu vyhrať vojnu proti Sovietskemu zväzu. Mal by to vedieť: práve počas jeho pôsobenia vo funkcii náčelníka námorných operácií sa podľa autora odohrala sovietska raketová kríza roku 1971 s podmorskými raketami v amerických a kanadských vodách.

Rockefellerovský sovietsky agent Henry Kissinger zatiaľ americkej verejnosti predkladá utešujúce lži o vojenskej podradenosti Sovietskeho zväzu. Náš dočasný prezident Ford, hovoriaci slová vložené do úst Nelsonom Rockefellerom a Kissingerom ako bruchovravcom, nám vážne tvrdí, že Sovieti nijako neporušili dohody SALT a nevyužili nijaké medzery v nich. Veľké médiá Rockefellerovcov nám podľa autora tieto lži vtĺkajú do hláv a vytvárajú falošný pocit bezpečia.

Nás, ľud Spojených štátov, rovnako ako obyvateľov ďalších štátov ohrozených sovietskym prekvapivým útokom, zapredali štyria bratia Rockefellerovci a ich agenti vo vláde i mimo nej. Naša dôvera v ľudí na najvyšších vedúcich miestach bola obrátená proti nám. Všetci sme boli zradení pre súkromný zisk hŕstky chamtivých, bezcitných mužov, no aj oni majú rovnakým spôsobom všetko stratiť — pre zradu Sovietskeho zväzu.

Téma č. 2 — Sovietska stratégia prekvapivého námorného útoku v Prvej jadrovej vojne

V ére medzikontinentálnych balistických rakiet, kozmických sond Viking pristávajúcich na Marse a bombardérov B-1 sa ľahko zabúda na nenahraditeľnú úlohu pozemných a námorných síl. Obrovské množstvá tovaru v medzinárodnom obchode sa vo väčšine prípadov neprepravujú vzduchom, ale po súši a najmä po mori. Z jednoduchých ekonomických dôvodov je more stále neprekonateľnou diaľnicou svetového obchodu, znamenajúcou pre mnohých prosperitu a pre niektorých prežitie. Kým to platí, námorníctvo bude vždy významnou súčasťou vojenskej moci štátu.

Ak na to niektorí Američania zabudli, Sovietsky zväz nie. Viac než dve desaťročia nepretržite velí sovietskemu námorníctvu jediný muž, admirál Sergej Gorškov. Sovietsky zväz potrebuje námorníctvo na obranu menej než mnohé iné krajiny, no admirál Gorškov 21 rokov neúnavne budoval ruskú flotilu na mocnú celosvetovú údernú silu — a uspel.

Zo slabej obrannej zložky v čase Stalinovej smrti v roku 1953 sa sovietske námorníctvo za prekvapivo krátky čas premenilo na modernú armádu a stále rýchlo rastie. Kým Spojené štáty zatvárali domáce lodenice a strácali základne v zahraničí, Sovietsky zväz budoval nové lodenice a rozširoval dosah otváraním ďalších základní ďaleko od vlastných brehov. Ešte pred vybudovaním novej americkej námornej základne Diego Garcia v Indickom oceáne sa Rusi usilujú získať novú základňu v južnom Tichomorí na ostrove Tonga severne od Austrálie.

Gorškov povedal, citujem:

„Vytvorenie podmienok na získanie kontroly nad morom vždy vyžadovalo dlhé časové obdobia a uskutočnenie série opatrení ešte počas mieru.“

Zdôrazňuje aj význam sovietskej flotily pri uplatňovaní, citujem, „vplyvu na pobrežné krajiny“. Tvrdí, že jeho námorníctvo dnes dokáže bojovať kdekoľvek ako politický nástroj pri presadzovaní cieľov Kremľa, a to nielen vojnou prerušiť námorné trasy, ale aj v mieri obťažovať lodnú dopravu a zasahovať do nej. Sovietske námorníctvo dnes považuje za, citujem, „ozbrojenú silu s veľkým dosahom, ktorá by mohla rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť priebeh ozbrojeného boja na bojiskách obrovského rozsahu“.

Inými slovami, sovietske námorníctvo je globálnou údernou silou a Gorškov nedávno flotile signalizoval, že práve námorníctvo ponesie hlavnú ťarchu každého budúceho ozbrojeného konfliktu.

Západných vojenských analytikov zmiatli nedávne náznaky, že sovietsky generálny štáb pripravuje, citujem, „nové metódy odrážania agresie a vedenia vojny“. Protitankové riadené strely, na ktoré sa sústreďujú mnohí analytici, sú však v týchto údajných nových metódach iba vedľajším predstavením. Skutočným stredobodom sovietskeho vojenského plánovania je podľa autora námorníctvo a medzi novými metódami majú popredné miesto rakety odpaľované spod vody a bomby, ktoré sovietske námorníctvo údajne rozmiestnilo v pobrežných vodách po celom svete.

Téma č. 3 — Celosvetové rozmiestnenie sovietskych podmorských rakiet a bômb

V AUDIO LISTE č. 14, ktorý som nahral pred dvoma týždňami 19. júla 1976, som oznámil prítomnosť štyroch bômb a desiatich rakiet krátkeho doletu s viacerými jadrovými hlavicami, odpaľovaných spod vody, v teritoriálnych vodách Spojených štátov. Všetky tam mal umiestniť Sovietsky zväz. Teraz môžem potvrdiť, tvrdí autor, že všetky tieto bomby a jadrové hlavice sú termonukleárne — teda vodíkové bomby, nie menšie atómové bomby.

Zoznam pre Severnú Ameriku navyše zahŕňa ďalšie dve rakety — jednu na južnom konci Chesapeackého zálivu pri Norfolku vo Virgínii a druhú v kanadských vodách pri Vancouveri. Norfolk mala byť umiestnená iba počas posledných niekoľkých týždňov.

Lokality v Spojených štátoch a Kanade

Tu sú navigačné súradnice 16 údajných jadrových zbraní v amerických a kanadských teritoriálnych vodách. Väčšina polôh má byť presná, niektoré sa však môžu líšiť o jednu či dve míle:

1. Pri vstupe do Seal Harbor, Maine. Vodíková bomba. 44° 17′ 0″ s. š.; 68° 14′ 0″ z. d.

2. V zátoke pri Boston Bay neďaleko Quincy a Weymouthu, Massachusetts. Raketa. 42° 14′ 30″ s. š.; 70° 59′ 0″ z. d.

3. Long Island Sound pri Bridgeporte, Connecticut. Raketa. 41° 9′ 40″ s. š.; 73° 5′ 0″ z. d.

4. Chesapeacký záliv pri Deale, Maryland, východne od Washingtonu, D. C. Raketa. 38° 46′ 0″ s. š.; 76° 33′ 0″ z. d.

5. Rieka Potomac pri Indian Head, Maryland, južne od Washingtonu, D. C. Vodíková bomba. 38° 33′ 40″ s. š.; 77° 12′ 0″ z. d.

6. Južný koniec Chesapeackého zálivu pri Norfolku, Virgínia. Raketa. 36° 58′ 30″ s. š.; 76° 16′ 0″ z. d.

7. Vnútri Pensacolského zálivu, Florida. Raketa. 30° 23′ 30″ s. š.; 87° 11′ 30″ z. d.

8. V rieke Mississippi pri New Orleans. Vodíková bomba. Oprava oproti AUDIO LISTU č. 14: bomba má byť po prúde pri Port Sulphur v Louisiane, nie proti prúdu. 29° 35′ 30″ s. š.; 89° 50′ 30″ z. d.

9. Galvestonský záliv, Texas. Raketa. 29° 22′ 10″ s. š.; 94° 49′ 10″ z. d.

10. Vnútri zálivu San Diego pri Chula Vista, Kalifornia. Raketa. 32° 38′ 0″ s. š.; 117° 7′ 0″ z. d.

11. Vnútri zálivu San Pablo pri San Franciscu, Kalifornia. Raketa. 37° 59′ 0″ s. š.; 122° 23′ 0″ z. d.

12. V amerických vodách medzi severozápadom štátu Washington a ostrovom Vancouver v Britskej Kolumbii. Raketa. 48° 13′ 0″ s. š.; 123° 8′ 0″ z. d.

13. V kanadských vodách juhozápadne od Crescent Beach pri Vancouveri v Britskej Kolumbii. Raketa. 48° 58′ 9″ s. š.; odhadovaná dĺžka 122° 57′ z. d.

14. Prince William Sound na Aljaške pri vstupe do prístavu Valdez. Vodíková bomba. 60° 57′ 40″ s. š.; 146° 44′ 15″ z. d.

15. Vo vodách severne od Colónu v zóne Panamského prieplavu. Raketa. 9° 25′ 30″ s. š.; 79° 54′ 45″ z. d.

16. V pobrežných vodách tesne pred Pearl Harborom na Havaji. Raketa. 21° 18′ 30″ s. š.; 157° 58′ 58″ z. d.

Priatelia, vezmite si mapu a vyznačte na nej tieto miesta. Sami uvidíte, aký úplný prekvapivý útok sa podľa autora pripravuje proti americkému námorníctvu. Keď to vstrebete, počúvajte ďalej, pretože je toho oveľa viac.

Hlavným cieľom plánovaného sovietskeho prekvapivého útoku majú byť Spojené štáty americké. Ak padneme my, padne svet, no nie sme jediným cieľom. Americké námorné sily sú rozmiestnené po celom svete. Sovietsky zväz má navyše zámery so západnou Európou, Stredomorím, južnou Afrikou, Čínou, Japonskom, Austráliou, Indiou a Perzským zálivom — skrátka s celým svetom.

Veľké časti sveta sú už pod priamou sovietskou kontrolou a iné najmä pod priamym vplyvom rockefellerovských partnerov, ktorých pozície chcú Sovieti podľa autora prevziať zradou. Všetky oblasti, ktoré ešte treba dobyť alebo ktoré stoja v ceste drvivému sovietskemu víťazstvu, majú byť zamerané bombami a podmorskými raketami v pobrežných vodách.

Môžem teraz oznámiť, tvrdí autor, že pobrežné vody najmenej na 64 miestach sveta obsahujú sovietske útočné jadrové zbrane. Niekoľko z nich sú bomby, no veľkú väčšinu tvoria rakety s viacerými vodíkovými hlavicami odpaľované spod vody.

Sovietske námorníctvo, verné tvrdeniu admirála Gorškova, že je globálnou údernou silou, je podľa autora pripravené na najambicióznejší a najničivejší prekvapivý útok dejín — celosvetový Pearl Harbor, ktorý má jediným úderom zničiť námorníctva sveta. Ak uspeje, prerušia sa námorné trasy, ktoré sú životodarnou krvou obrany, obchodu a pre mnohé národy aj prežitia.

Bez ohľadu na odvetu medzikontinentálnymi raketami, bombardérmi a ďalšími prostriedkami je Sovietsky zväz údajne pripravený prežiť s minimálnymi stratami, možno najviac desať miliónov ľudí, ktoré je Kremeľ ochotný prijať vďaka rozsiahlym prípravám civilnej obrany. Sovieti vraj usudzujú, že aj keby sme udreli späť — čo je veľké „ak“ — napokon vyčerpáme zásobu ICBM aj zostávajúcu obranu bez nádeje na konečný úspech, pretože budeme zbavení významnej námornej sily. Či už sa po prvom útoku vzdáme, alebo najprv odpovieme silami, ktoré nám po zničení námorníctva zostanú, Kremeľ očakáva, že nevyhnutne zvíťazí a stane sa nespochybniteľným vládcom celého sveta. Práve o to má ísť v celosvetovom útoku typu Pearl Harbor a práve tomu sa snažím zabrániť tým, že Sovietov pripravím o výhodu prekvapenia.

Lokality v Európe a na Britských ostrovoch

Ďalšie zemepisné šírky a dĺžky uvádzam ako tri čísla — stupne, minúty a sekundy.

Severná Európa, Škandinávia a Britské ostrovy sú podľa autora silne zamerané podmorskými raketami a bombami. Cieľom má byť uvoľniť značnú časť sovietskej Baltskej flotily pre nasadenie inde a neutralizovať či zničiť letectvo NATO, ktoré je slabinou sovietskeho námorníctva.

Dánsko je kľúčom k sovietskemu prístupu do Baltického mora. V dánskych vodách majú byť dve rakety: severne od Kodane na 56° 10′ 37″ s. š.; 12° 25′ 56″ v. d.; a južne na 54° 55′ 30″ s. š.; 10° 27′ 51″ v. d.

Ďaleko na severe, pri severnom konci Botnického zálivu neďaleko hranice Fínska a Švédska, má byť raketa na 65° 42′ 25″ s. š.; 24° 34′ 0″ v. d.

Na baltickom pobreží Západného Nemecka južne od Dánska má byť raketa na 54° 27′ 27″ s. š.; 13° 4′ 14″ v. d. Na západonemeckom pobreží Severného mora pri Bremerhavene je údajne ďalšia na 53° 39′ 50″ s. š.; 8° 20′ 41″ v. d.

Pri holandskom pobreží mali Sovieti umiestniť vodíkovú bombu tesne pred stredom obrovskej hrádze asi 50 míľ severne od Amsterdamu, na 53° 2′ 4″ s. š.; 5° 10′ 55″ v. d. Jej výbuch by podľa autora vpustil Severné more ako prílivovú vlnu, ktorá by rozdrvila a utopila obyvateľov Amsterdamu a zaplavila vyše 1 000 štvorcových míľ holandskej nížiny získanej od mora. Holandské pobrežie má ohrozovať aj raketa v zátoke juhozápadne od Rotterdamu na 51° 36′ 7″ s. š.; 3° 55′ 43″ v. d.

Na francúzskom pobreží má byť jedna raketa juhozápadne od Brestu na 48° 10′ 23″ s. š.; 4° 50′ 12″ z. d. Druhá, južnejšie približne v polovici medzi Nantes a Bordeaux, na 46° 15′ 9″ s. š.; 1° 30′ 51″ z. d.

Ako som vysvetľoval v skorších AUDIO LISTOCH, napríklad v č. 6 z novembra 1975, rockefellerovský vojnový plán nezahŕňal nepriateľské akcie v Európe ani Veľkej Británii. Sovietsky prekvapivý útok je však podľa autora súčasťou rozsiahlej zrady rockefellerovských pánov a nikde nie je jej veľkosť šokujúcejšia než pri pohľade na hrozbu pre Britské ostrovy.

Podľa rockefellerovského scenára sa Spojené kráľovstvo nemalo zapojiť do nepriateľstva. V sovietskej zrade sú však Britské ostrovy z hľadiska geografickej koncentrácie údajných rakiet a bômb v teritoriálnych vodách najviac zameranou oblasťou na Zemi. Námorné ciele, ako aj americké a britské letecké ciele sú rozhodujúce pre sovietsky cieľ uvoľniť Severnú flotilu na dobývanie a hliadkovanie vo zvyšku sveta. Sovieti majú Anglicko vnímať ako obrovskú nepriateľskú lietadlovú loď, ktorú treba potopiť.

Pri severovýchodnom pobreží Škótska v Moray Firth severovýchodne od Inverness: raketa na 57° 36′ 0″ s. š.; 4° 2′ 49″ z. d.

Pri vstupe do Firth of Forth severovýchodne od Edinburghu: raketa na 56° 7′ 0″ s. š.; 2° 31′ 46″ z. d.

Pri úzkom vstupe do zátoky v Middlesbrough v Anglicku: atómová bomba, nie vodíková, na 54° 38′ 30″ s. š.; 1° 7′ 43″ z. d.

Pri vstupe do zálivu The Wash východne od Nottinghamu: raketa na 53° 7′ 30″ s. š.; 0° 30′ 48″ v. d.

Na severnom boku vstupu do Temže východne od Londýna: raketa na 51° 37′ 0″ s. š.; 1° 2′ 26″ v. d.

Pri západnom pobreží, asi 30 míľ severne od Liverpoolu: raketa na 53° 49′ 0″ s. š.; 3° 6′ 40″ z. d.

V Solway Firth na hranici Anglicka a Škótska: raketa na 54° 55′ 0″ s. š.; 3° 30′ 50″ z. d.

Vo Firth of Clyde juhozápadne od Glasgowa: raketa na 55° 39′ 0″ s. š.; 5° 7′ 4″ z. d.

V prielive Little Minch pri severozápadnom pobreží Škótska: raketa na 57° 21′ 0″ s. š.; 6° 52′ 37″ z. d.

Zamerané má byť aj Írsko. Pri vstupe do dublinského prístavu: vodíková bomba na 53° 20′ 0″ s. š.; 6° 5′ 0″ z. d. Pri vstupe do prístavu Cork na južnom pobreží: vodíková bomba na 51° 48′ 0″ s. š.; 8° 14′ 24″ z. d. V Blacksod Bay pri západnom pobreží: raketa na 54° 1′ 30″ s. š.; 9° 56′ 34″ z. d.

Lokality na Islande

Na úplné odstránenie odporu proti pohybu Severnej flotily má mať Island v pobrežných vodách dve rakety. Jedna pri vstupe do prístavu Reykjavík na 64° 10′ 24″ s. š.; 21° 56′ 15″ z. d. Druhá pri severozápadnej strane ostrova na 66° 9′ 2″ s. š.; 22° 58′ 18″ z. d. Tak by boli podľa autora odstránené prekážky sovietskej Severnej a Baltskej flotily.

Lokality v Stredomorí

Ďalšou oblasťou významnou pre sovietske námorníctvo je Stredozemné more. Hlavná zostávajúca americká námorná základňa je v Neapole a na severozápadnej strane Neapolského zálivu má byť raketa na 40° 47′ 4″ s. š.; 14° 6′ 0″ v. d.

Ďalšie štyri miesta rakiet mali Sovieti vytvoriť v západnej časti Stredomoria, aby úplne obkľúčili, uväznili a napokon zničili americkú Šiestu flotilu a zmenili Stredozemné more na sovietske jazero. Tesne vnútri Gibraltárskeho prielivu na severnej strane: 36° 8′ 29″ s. š.; 5° 24′ 17″ z. d. Na južnej strane: 35° 54′ 45″ s. š.; 5° 18′ 13″ z. d. Približne 140 až 150 míľ východne od Gibraltáru, na severe v Almerijskom zálive: 36° 43′ 7″ s. š.; 2° 15′ 0″ z. d. Na juhu pri výbežku pevniny pri marockej Melille: 35° 26′ 13″ s. š.; 2° 52′ 35″ z. d.

Lokality v južnej Afrike

Vo vodách okolo južnej Afriky majú byť tri rakety. Juhozápadne od Kapského Mesta v Južnej Afrike: 34° 12′ 4″ j. š.; 18° 10′ 18″ v. d. Pri pobreží Transkei približne v polovici medzi Durbanom a Port Elizabeth: 32° 2′ 32″ j. š.; 29° 8′ 7″ v. d. V zálive pri Lourenço Marques v Mozambiku, asi 300 míľ východne od Johannesburgu: 25° 54′ 56″ j. š.; 32° 57′ 11″ v. d.

Zvyšok čiernej Afriky je podľa autora už pod spoločnou rockefellerovsko-sovietskou nadvládou, ktorú Sovieti plánujú rozsiahlym podrazom proti štyrom bratom Rockefellerovcom zmeniť na čisto sovietsku nadvládu.

Lokality v Latinskej Amerike a na juhu Spojených štátov

Podobná situácia má existovať v celej Latinskej Amerike a okrem rakety pri Panamskom prieplave Sovieti údajne nič neumiestnili v latinskoamerických teritoriálnych vodách. Jediné jadrové rakety v Latinskej Amerike sú v Guyane, zamerané na Panamský prieplav, juh Spojených štátov a ďalšie miesta.

Teraz môžem odhaliť, tvrdí autor, že ich premiestnili z blízkosti letiska Temehri pri Georgetowne na miesto asi 100 míľ južne od Georgetownu, juhovýchodne od mesta Ituni, na 5° 20′ 0″ s. š.; 58° 7′ 54″ z. d. Odľahlé miesto sa má používať na oddelenie rakiet od letiska Temehri, ktoré je silne využívané na presun kubánskych vojsk do južnej Afriky a má slúžiť ako pristávacie miesto pre nové sovietske bombardéry Backfire a ďalšie lietadlá pri útoku na Spojené štáty.

Perzský záliv a ďalšie krajiny

Strategicky dôležitý je aj Perzský záliv so Saudskou Arábiou na juhozápade a Iránom na severovýchode. Na základe údajnej tajnej dohody uzavretej bratmi Rockefellerovcami v roku 1972 prostredníctvom Henryho Kissingera a vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona bol v Iráne vybudovaný obrovský arzenál modernej výzbroje v dnešnej hodnote vyše 10 miliárd dolárov. Zahŕňa 80 úplne nových stíhačiek F-14, protilietadlové batérie Hawk s celkovo 1 800 raketami a ultramodernú flotilu vrátane šiestich (6) raketových torpédoborcov modernejších než čokoľvek, čo vlastní alebo objednalo americké námorníctvo.

Obrovské zbrojenie ďaleko predstihlo schopnosť Iránu výzbroj používať pre nedostatočný výcvik. Podľa autora Rockefellerovci tajne používajú Irán na presun zbraní do samotného Sovietskeho zväzu a do oblasti, ktorú môžu Sovieti v prichádzajúcej vojne ovládnuť. Skutočným iránskym šachom má byť americký veľvyslanec Richard Helms, bývalý šéf CIA, ktorý teraz pre Rockefellerovcov ovláda Irán.

Tak ako sme pri veľmi rýchlom odchode minulý rok zanechali Severnému Vietnamu výzbroj za 5 až 10 miliárd dolárov, to isté sa má stať v Iráne. V oboch prípadoch boli podľa autora dohody uzavreté výmenou za tajné záruky rockefellerovskej kontroly ropy a ďalších nerastných záujmov v regióne. Usporiadanie sa však teraz pri sovietskom celosvetovom prekvapivom útoku má obrátiť proti Rockefellerovcom aj proti nám.

V Perzskom zálive asi 60 míľ juhozápadne od iránskeho Búšehru má byť sovietska podmorská raketa na 28° 33′ 40″ s. š.; 48° 55′ 29″ v. d.

Ako som vysvetlil v AUDIO LISTE č. 6 z novembra 1975, spoločný vojnový plán bratov Rockefellerovcov a ich sovietskych spojencov mal začať vojnou na Blízkom východe a vyradením arabských ropných polí OPEC obmedzeným americkým jadrovým úderom. To by ochromilo Európu a následne urobilo južnú Afriku zraniteľnou voči konečnému dobytiu. Potom mala nasledovať vojna v Ázii so spoločným prevzatím Indie a Červenej Číny a prinútením Japonska znovu poslúchať Rockefellerovcov.

V odvážnej sovietskej zrade a celosvetovom útoku typu Pearl Harbor však Sovieti podľa autora plánujú zhodiť všetky tieto dominové kocky naraz do vlastného lona a rockefellerovské impérium odstrániť ako faktor. Preto majú byť v pobrežných vodách sveta rozmiestnené ďalšie podmorské rakety.

Lokality v Tichom oceáne a na Ďalekom východe

India má byť zameraná dvoma raketami. Na západnej strane severozápadne od Bombaja: 20° 52′ 56″ s. š.; 71° 48′ 39″ v. d. Na východe v zátoke južne od Kalkaty: 21° 45′ 7″ s. š.; 88° 17′ 32″ v. d.

Vo vodách východne od Singapuru: raketa na 1° 28′ 52″ s. š.; 105° 8′ 51″ v. d.

Japonsko majú ohrozovať dve rakety: v zálive na južnom konci Hokkaida na 42° 17′ 26″ s. š.; 140° 30′ 42″ v. d.; a v pobrežných vodách juhovýchodne od Hirošimy na 34° 7′ 15″ s. š.; 132° 46′ 32″ v. d.

Soul v Južnej Kórei má ohrozovať raketa vo vodách asi 25 míľ juhozápadne na 37° 21′ 47″ s. š.; 126° 30′ 47″ v. d.

Červenú Čínu majú ohrozovať tri rakety v teritoriálnych vodách: v zálive Č’-li asi 260 míľ juhovýchodne od Pekingu na 38° 31′ 34″ s. š.; 120° 45′ 43″ v. d.; asi 75 míľ južne od Šanghaja na 30° 17′ 55″ s. š.; 121° 35′ 44″ v. d.; a približne v polovici cesty medzi Kantonom a Hongkongom na 22° 42′ 2″ s. š.; 113° 39′ 56″ v. d.

Na severnom konci Tonkinského zálivu asi 50 míľ východne od Haiphongu vo Vietname: raketa na 21° 4′ 30″ s. š.; 107° 30′ 14″ v. d.

Asi 25 míľ severne od Tchaj-peja pri severnom cípe Taiwanu: raketa na 25° 24′ 11″ s. š.; 121° 30′ 41″ v. d.

Lokality na Filipínach a v Austrálii

Na dokončenie sovietskeho plánu rozdrviť jediným úderom všetky súperiace námorníctva majú byť podmorské rakety aj vo vodách Filipín a Austrálie.

Jedna filipínska raketa má byť juhozápadne od polostrova Bataan v dosahu amerických námorných základní v Subic Bay a južne od Manily, na 14° 33′ 8″ s. š.; 120° 15′ 55″ v. d. Druhá je údajne severozápadne od ostrova Panay na 11° 51′ 57″ s. š.; 122° 5′ 0″ v. d.

Okolo husto osídleného juhovýchodného kvadrantu austrálskeho pobrežia malo sovietske námorníctvo umiestniť štyri rakety. Južne od Kangaroo Island, juhozápadne od Adelaide: 36° 3′ 43″ j. š.; 137° 34′ 7″ v. d. Pri vstupe do Port Phillip Bay južne od Melbourne: 38° 19′ 3″ j. š.; 144° 44′ 44″ v. d. Pri vstupe do Port Jackson neďaleko Sydney: 33° 50′ 46″ j. š.; 151° 16′ 0″ v. d. Severovýchodne od Brisbane: 27° 22′ 14″ j. š.; 153° 12′ 24″ v. d.

Priatelia, celosvetový prekvapivý útok, ktorý malo pripraviť sovietske námorníctvo, robí podľa autora zo Sovietskeho zväzu agresívneho a totálneho nepriateľa každého iného štátu na Zemi. Číra trúfalosť plánu je jednou z jeho najväčších predností. Nikto by neočakával pokus zraziť naraz na kolená celý svet.

To je mimoriadne dôležité pri údajnej zrade bratov Rockefellerovcov. Tí mali sami odvahu tajne odniesť menové zlato Spojených štátov, pretože vedeli, že väčšina ľudí bude taký obrovský zločin považovať za neuveriteľný a nič nebude podozrievať. Sovietsky celosvetový útok je však navrhnutý tak, aby zaskočil aj ich. Rockefellerovci tak dlho vládli nad Kremľom, že si doslova nevedia predstaviť stratu moci.

Sovieti preto podľa autora veria, že nikto neuverí v možnosť útoku, kým nestlačia tlačidlo, signály sa prostredníctvom satelitov nerozletia po svete, rakety nevyrazia z pobrežných vôd a nezačne sa najväčší prekvapivý útok dejín. Potom všetci uveria, no bude neskoro. To je podstata fantastickej sovietskej stávky pripravenej na uskutočnenie vo chvíli, ktorú si zvolia.

Priatelia, to, čo som vám povedal, je podľa môjho presvedčenia pravda. Možno budete v pokušení vymyslieť tisíc argumentov, aby ste sa presvedčili, že tomu nemáte veriť. Majte však na pamäti jeden chladný, jednoduchý fakt: PRAVDA SA NEMENÍ LEN PRETO, ŽE JEJ NEVERÍME.

Večer 6. decembra 1941 americká flotila pokojne kotvila v Pearl Harbore a prebiehali vianočné večierky. Predstavte si, že by ste na jednom boli a ja by som prišiel oznámiť, že nasledujúce ráno zaútočia Japonci. Pravdepodobne by ste odpovedali: „Ale nič sme o tom nepočuli. V správach nič nie je, vláda neposlala varovanie a keby hrozilo nebezpečenstvo, flotila by určite nebola v prístave. Jednoducho tomu neverím.“

Mohol by som predložiť všetky možné dôkazy o japonskom zbrojení, málo známe informácie o úsilí Rockefellerovcami podporovaného Inštitútu tichomorských vzťahov vyvolať taký útok a podobne, no možno by ste mi stále odmietli veriť. Hovoril by som však pravdu a tá by zostala rovnaká. Nasledujúce ráno o 7.55 hod. by obloha plná japonských lietadiel, ktoré by na vás sypali smrť, potvrdila moje varovania — vtedy by však už bolo neskoro.

Nedovoľte, aby tentoraz bolo neskoro. Moje obvinenia sú podľa môjho presvedčenia pravdivé a tak či onak sa to preukáže. Môžu sa preukázať teraz, ak prinútime vojenských a civilných predstaviteľov zodpovedných za ochranu našich životov splniť povinnosť, nájsť a zneškodniť tieto rakety a bomby; ALEBO môžeme sedieť a počúvať ďalšie lži, utešujúce argumenty a rozptyľovanie, až kým nadpozemské záblesky spaľujúceho svetla vodíkových bômb hrozivo, presvedčivo a nezvratne nevryjú pravdu do našich myslí.

Do budúceho mesiaca, ak Boh dá, tu bol Dr. Beter. Ďakujem vám a nech Boh žehná každému jednému z vás.

KONIEC AUDIO LISTU č. 15

Späť na obsah

https://www.peterdavidbeter.com
Slovenské vydanie a grafické spracovanie: Me and Zen & Colombine Michelangelo
Historický preklad zachováva tvrdenia pôvodného autora. Ich pravdivosť nie je týmto vydaním nezávisle overená.